Pani Grebečiovú som spoznala v roku 2011, keď navštívila naše združenie spolu s pánom Maťkom. Obaja sú rodičmi detí s Downovým syndrómom. Vtedy sme sa rozprávali o rôznych témach: o tom, čo nás trápi, s akými problémami sa stretávajú rodičia, deti a ako tieto problémy môžeme pomáhať  riešiť. Hovorili sme o spolupráci, legislatíve, ale aj o realite. Pán Maťko mal dcérku v integrovanej triede bežnej školy, Ela Grebečiová bola v tom čase ešte predškoláčka, ale nebolo pochýb, že mama v tom má jasno a rada by Elu zapísala do základnej školy v mieste bydliska.  Vtedy nik z nás netušil, čo všetko osud prinesie.

Príbeh mladej rodiny, v ktorej vyrastá malá Lujza, sa stal v ostatných týždňoch mediálne známym. Rodina s dvoma  malými deťmi, taká, ako mnohé, a predsa trošku iná. Žije v nej dievčatko, ktoré sa  v niečom  odlišuje od svojich rovesníkov. Narodila sa so zdravotným postihnutím a mnohé veci, ktoré zvládajú deti v jej veku ona sama nedokáže zvládnuť (zatiaľ). Potrebuje oveľa väčšiu pomoc a podporu zo strany rodiny i sociálneho okolia. Mamička sa o ňu stará nepretržite 24 hodín denne. V rodine je však aj malý braček a vzhľadom na to, že Lujzine potreby sú veľké, rozhodla sa rodina požiadať o pomoc mestskú časť, v ktorej žije. Vyriešil by sa tým aj ďalší problém, ktorým je pracovné uplatnenie matky.

ZPMP v SR realizovalo v prvom polroku tohto roku prieskum potrieb v oblasti sociálnych služieb ľudí s mentálnym postihnutím (detí i dospelých), ktorí sú členmi Združení na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v sieti ZPMP v SR. Do prieskumu sa zapojilo 402 respondentov, ktorými boli rodiny s členom s mentálnym, resp. kombinovaným postihnutím, prípadne samotné osoby so zdravotným postihnutím či opatrovatelia.

Výsledky prieskumu potrieb budú slúžiť na  presadzovanie záujmov a zvýšenie kvality života ľudí s mentálnym postihnutím a ich rodín a na napĺňanie ich potrieb v oblasti sociálnych služieb. V tomto dokumente je uvedená časť otázok a odpovedí.

Pokoj, šťastie, lásku. A zdravie. Zvyknú si ľudia priať počas najkrajších sviatkov roka. Aj zamestnanci chránenej dielne Mikádo v Skalici túžia po obyčajných veciach, tých najdôležitejších, ktoré sa nedajú kúpiť. Napriek tomu, že osud k nim bol predovšetkým v prípade zdravia veľmi skúpy, nadšením pre život dobíjajú energiu mnohým, zdanlivo silnejším jedincom. Odhodlanie a elán prenášajú aj do svojich výrobkov.

Nezisková organizácia Lepší svet je známa tým, že prostredníctvom moderných a progresívnych nástrojov sa stará o ľudí s mentálnym znevýhodnením. Väčšina klientov sú siroty, síce dospelí ľudia, ale s detským intelektom.

Od vzniku organizácii „šéfuje“ Dušan Mikulec, ktorý ešte v čase štúdia prišiel s myšlienkou jej založenia. Za krátke obdobie, vďaka nadšeniu mladých ľudí, ktorí dokázali získať pre ciele svojich myšlienok nielen pochopenie úradov, ale aj veľa sponzorov, donorov či dobrovoľníkov, sa zariadenie vyprofilovalo na najväčšie svojho druhu na Slovensku. Z bratislavskej Petržalky, kde od mestskej časti získali budovu bývalej materskej školy, sa ich činnosť rozrástla aj do ďalších mestských častí a časom aj do Trenčianskeho kraja.

Strana 1 z 2