Aktuálne otázky tlmočenia pre študentov so sluchovým postihnutím v terciárnom vzdelávaní

Rate this item
(0 hlasov)

Príspevok sa zameriava na problematiku tlmočenia študentom so sluchovým postihnutím na vysokých školách – na aktuálny stav, možnosti a perspektívy. V jeho úvode ponúkame základné informácie o prirodzenom jazyku komunity nepočujúcich a rozsahu posunkovej zásoby v odbornej terminológii.

 

Slovenský posunkový jazyk, jazyk komunity slovenských nepočujúcich

Na území Slovenska žijú obyvatelia, ktorí sa nedorozumievajú len jedným jazykom, a to slovenským. Niektorí z nich používajú iné jazyky v domácnosti, iné na verejnosti. Medzi také jazyky patria maďarský, rómsky, rusínsky, český, ba aj slovenský posunkový jazyk. Výraz slovenský posunkový jazyk budem používať z lingvistického hľadiska, keďže spĺňa základné vlastnosti prirodzeného jazyka. Známe je aj pomenovanie posunková reč, ktoré vychádza zo zákona 149/1995. Slovenským posunkovým jazykom sa zväčša dorozumievajú prelingválne nepočujúci občania, ktorí majú ťažkú stratu sluchu od narodenia, alebo stratili sluch ešte pred rozvinutím hovorenej reči.

Zásadne je potrebné spomenúť, že slovenský posunkový jazyk (SPJ) je prirodzeným jazykom spoločenstva nepočujúcich na Slovensku. Má svoju vlastnú slovnú, teda posunkovú zásobu (konvenčné posunky) a gramatiku vrátane syntaxe, ktorá nie je závislá od gramatiky slovenského jazyka. Je to jazyk so svojou vnútornou štruktúrou a typológiou odlišný od slovenského jazyka (SJ). Z typologického hľadiska je známe, že slovenčina svojou jazykovou povahou patrí medzi flexívne jazyky, pri ktorých prevláda ohýbanie slov, avšak SPJ patrí medzi polysyntetické jazyky, pri ktorých prevláda tvorenie zloženín, teda kombinácia plnovýznamových slov/posunkov a pevné pravidlá ich slovosledu.

Ako príklad možno uviesť niektoré rozdiely medzi SJ a SPJ. V slovenčine sa čas vyjadruje gramaticky koncovkou, naopak v SPJ sa čas vyjadruje výlučne lexikálne, a to pridaním posunkov vyjadrujúcich čas, napr. BOLO, BUDE, VČERA. Množné číslo sa v slovenčine vyjadruje gramatickou koncovkou, kým v SPJ sa vyjadruje pridaním posunkov alebo opakovaním daného posunku. 

 

            Medzi uvedenými dvoma jazykmi - SJ a SPJ – však existuje akýsi medzistupeň, tzv. hybridný jazyk. Týmto jazykom je posunkovaná slovenčina, ktorá je umelým jazykom. Prostredníctvom manuálnych posunkov sa prezentuje, zviditeľňuje slovná zásoba a gramatika slovenského jazyka vrátane skladby (syntaxe). Na každé slovenské slovo sa používa „požičaný“, významovo zodpovedajúci posunok z posunkovej zásoby SPJ, prípadne sa umelo vytvorí nový posunok, ak sa ekvivalent slovenského slova nenachádza v posunkovej zásobe SPJ. Napr. frekventované slovenské výrazy bežnej komunikácie ako JE (pomocné sloveso zo slova byť), NA, ŽE, PRE, KTORÝ   posunková zásoba SPJ neobsahuje. SPJ je ale schopný ich význam vyjadriť inými jazykovými prostriedkami. Posunkovaná slovenčina je pre nepočujúcich používateľov SPJ cudzím jazykom.

            Oproti komunikačnej forme SPJ, kde sa nevyužíva hlas (je prakticky nemožné ho využívať, keďže má iný slovosled a niektoré iné výrazové prostriedky oproti slovenčine), pri posunkovanej slovenčine sa hlas môže využívať, alebo sa komunikuje bezhlasne. Posunkovanú slovenčinu častejšie používajú nedoslýchaví, ohluchnutí (postlingválne nepočujúci), osoby s kochleárnym implantátom (aj nepočujúci), ktorých primárnou komunikačnou formou je hovorený, teda slovenský jazyk.

Používanie dvoch odlišných foriem posunkovej komunikácie sa premieta aj do práce tlmočníka pre nepočujúcich.

    

Terminologická posunková zásoba

Až do obdobia nežnej revolúcie na území Československa mali študenti so sluchovým postihnutím (SP) možnosť zmaturovať len na dvoch stredných školách pre SP: Strednej priemyselnej škole odevnej pre sluchovo postihnutú mládež v Kremnici a na Gymnáziu pre sluchovo postihnutú mládež v Prahe na Ječnej ulici. Na ostatných stredných školách pre SP mládež drvivá väčšina študentov získala len výučný list. V dôsledku toho väčšina stredoškolských študentov nemohla pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Po skočení strednej školy nastúpili do zamestnania, kde zväčša vykonávali manuálne práce. Ojedinele sa našli študenti, ktorí pokračovali na vysokej škole.

Do roku 1989 sa na základných a stredných školách pre SP vyučovalo orálnou metódou, až na výnimky sa posunky nesmeli používať. Žiaci posunkovali v čase mimo vyučovania, najčastejšie na internátoch. Tesne po revolúcii dňa 3. mája 1990 Federálne zhromaždenie Československej federatívnej republiky doplnilo do vtedajšieho školského zákona § 3 nový odsek (2), ktorý znel: „Nepočujúcim a nevidiacim sa zabezpečuje právo na vzdelanie v ich jazyku s použitím posunkovej reči alebo Braillovho písma.“

Nepočujúci pre svoju bežnú každodennú komunikáciu používali aj používajú všeobecnú posunkovú zásobu, ktorá im dobre slúži, podobne ako slúži počujúcej verejnosti všeobecná slovná zásoba slovenského jazyka. Existencia všeobecnej posunkovej zásoby SPJ bola aj je dostačujúca na to, aby slúžila sociokultúrnym potrebám spoločenstva slovenských nepočujúcich.

Problém vzniká pri potrebe tlmočenia pre nepočujúcich v rôznych odborných zameraniach. Pre väčšinu odborných termínov z rôznych odborných oblastí neexistujú posunkové ekvivalenty. Aj v dôsledku predchádzajúceho vzdelávania a predchádzajúcej odbornej prípravy nepočujúcich existovalo a existuje množstvo oblastí, ktoré SPJ nepotreboval a nepotrebuje pomenovávať, pretože to nepotrebovali (nepotrebujú) slovenskí nepočujúci. Ako sa sociokultúrne potreby spoločenstva slovenských nepočujúcich menia, pomenovávajú sa pojmy “nových” odborných oblastí a terminologická posunková zásoba SPJ narastá. V tomto smere veľmi dôležitú úlohu zohráva škola a tím nepočujúcich a počujúcich odborníkov, používateľov SPJ v danej oblasť. Som svedkom toho, že na univerzitách napr. v Prahe, v Brne, vo Viedni vznikli nové odborné posunky z oblasti informatiky, lingvistiky, biológie, špeciálnej pedagogiky, molekulárnej biológie ap. Na Slovensku bola z iniciatívy občianskeho združenia Effeta – sv. Františka Saleského v spolupráci s nepočujúcimi lektormi z občianskeho združenia Myslím - centrum kultúry Nepočujúcich vydaná publikácia o terminologických posunkoch pre oblasť sociálnej práce.  

Na vzniku “nových” odborných termínov - posunkov sa zvykne podieľať tím spolupracovníkov zložený z nepočujúcich absolventov daného odboru, nepočujúcich študentov daného odboru, jazykovedcov, odborníkov daného odboru a tlmočníkov.   

   

Tlmočníci pre osoby so sluchovým postihnutím

            Výsledky mnohých výskumov potvrdzujú, že 90 % nepočujúcich rodičov sa narodia počujúce deti, ktorých vo svete pomenúvajú anglickým výrazom Children of Deaf Adults so známou skratkou CODA. Väčšina počujúcich detí takýchto rodičov si osvojila posunkový jazyk ako materinský jazyk, niektorí z nich sa dali na dráhu tlmočníka. Okrem počujúcich detí nepočujúcich rodičov prácu tlmočníka zvykli vykonával surdopedagógovia zo škôl pre SP, kde sa zoznamovali s PJ a zdokonalili sa v ňom pri nepočujúcich žiakoch.       

            Na prelome nového tisícročia vo vyspelých štátoch významne stúpol počet profesionálnych či kvalifikačných tlmočníkov, ktorí nie sú deťmi nepočujúcich rodičov. Vykonávanie tejto profesie im umožňuje vysokoškolské štúdium (najčastejšie bakalársky stupeň), zamerané na tlmočníctvo alebo Deaf Studies. Tieto študijné programy však nemajú veľa spoločného so študijným programom špeciálnej pedagogiky alebo sociálnej práce, ako sa realizuje u nás. Možno ich skôr porovnať k štúdiu tlmočníctva a prekladateľstva cudzích jazykov, či všeobecnej jazykovedy, prípadne jazykovedy posunkového jazyka. Ak v niektorej krajine podobný vysokoškolský odbor chýba, tlmočníci majú možnosť sa vzdelávať v špecializovaných kurzoch tlmočenia organizovaných občianskym združením, prípadne inou vzdelávacou inštitúciou. Pracovať ako tlmočník umožňujú aj dobre nastavené zákony s vhodnými podmienkami, napr. platovými, pracovnými, sociálnymi. K nim môžeme pridať iniciatívu zo strany nepočujúcich osôb a ich zdôrazňovania ľudských práv.

Ako príklad môžeme uviesť situáciu v Nórsku, kde som sa nedávno zúčastnil na pracovnom stretnutí a mal som možnosť získať informácie. Nórsko má 5 miliónov obyvateľov, je teda porovnateľné s našou populáciou. V ponuke sú trojročné študijné programy na tlmočníctvo v troch väčších mestách v Osle, v Trondheime a v Bergene. V Trondheime a v Bergene sa vyučuje na univerzitách a v Osle v college pri ústave medzinárodných štúdií, pôvodne na univerzite. V Nórsku pôsobí celonárodná agentúra tlmočníckej služby, ktorá poskytuje službu tlmočenia nepočujúcim aj hluchoslepým osobám vrátane nepočujúcich študentov vysokých škôl. Agentúra zamestnáva tlmočníkov a dispečerov, dokopy 72 pracovných úväzkov. V nej je zaregistrovaných 500 tlmočníkov a polovica z nich pracuje v metropole Nórska. V pracovnej dobe pracuje 13 dispečerov.

Je veľmi dôležité, ak štát má minimálne jeden študijný program zameraný na  tlmočníctvo alebo Deaf Studies, alebo v ňom existuje centrum výskumu PJ. Také pracoviská sa stávajú “propagátorom” kvality tlmočníckej služby, väčšieho uznania PJ ako prirodzeného jazyka komunity nepočujúcich, zvýšenia identity u nepočujúcich osôb a ich ľudských práv.

Žiaľ, na Slovensku je situácia úplne iná. V našej krajine prevláda využívanie služby osobnej asistencie, pomocou ktorej sa sprostredkuje komunikácia s osobami so SP, alebo sa vykonáva tlmočenie pre osoby so SP najmä pri základných životných problémoch. Z môjho pohľadu máme čo dobiehať. K najakútnejším a aktuálne najdôležitejším úlohám v tejto oblasti patrí: zaregistrovanie pozície tlmočníka PJ do národnej sústavy kvalifikácií, vytvorenie vysokoškolského študijného programu alebo špecializovaného kurzu pre tlmočníkov, skvalitnenie a zviditeľňovanie tlmočníckej služby (jej zabezpečovanie by nemalo spadať pod VÚC, ale pod štát), minimalizovanie služby osobnej asistencie pre oblasť tlmočenia, vytvorenie etického kódexu pre tlmočníkov a zabezpečenie jeho dodržiavania, oboznámenie nepočujúcich osôb s etickým kódexom tlmočníkov, zabezpečenie podmienok výskumu posunkového jazyka a tvorby odbornej terminológie, vytvorenie podmienok na prednostné používanie SPJ u tlmočníkov pred posunkovanou slovenčinou, zavedenie optimálneho finančného ohodnotenia práce tlmočníka.

Okrem uvedeného je potrebné vybudovať prepisovateľskú službu pre osoby so SP, ktoré neovládajú SPJ, a mali by možnosť lepšie porozumieť prepisovanému textu než posunkovanej slovenčine.

 

Odborný kurz pre tlmočníkov posunkového jazyka v terciárnom vzdelávaní

Otázka skvalitnenia tlmočníckych služieb pre nepočujúcich sa stáva stále naliehavejšou aj v súvislosti so zodpovednosťou vysokých škôl za zabezpečenie všeobecne prístupného akademického prostredia. K tomuto záväzku neodmysliteľne patrí zabezpečenie prístupu k informáciám z vyučovania. Univerzita Komenského prostredníctvom Centra podpory študentov so špecifickými potrebami začala s poskytovaním tlmočníckych služieb pre nepočujúcich študentov v r. 2010. Od začiatku to bola veľká výzva z dvoch hlavných dôvodov. Po prvé preto, že nebolo k dispozícii dostatočné množstvo tlmočníkov v aktuálnom čase, po druhé preto, že aj z toho mála tlmočníkov, ktorí k dispozícii boli, podstatná časť pre túto oblasť nebola alebo sa necítila byť kvalifikovaná, ak išlo o tlmočenie v študijných programoch prírodovedeckého alebo matematického zamerania. Nedostatkom tlmočníkov pre nepočujúcich roky trpí najmä bratislavský región. Neexistujú tu organizácie, ktoré programovo zabezpečujú túto službu. Je potrebné hľadať tlmočníkov individuálne. Keďže bratislavský VÚC roky ignoruje riešenie odmeňovania tlmočníkov pre nepočujúcich na úrovni, ktorá by im umožňovala venovať sa tejto činnosti profesionálne, podstatná časť tlmočníkov má svoje civilné zamestnanie, tlmočiť môže iba po pracovnom čase. Tým sa situácia pre študentov vysokých škôl komplikuje.

Určitým riešením je poskytnúť im ako alternatívu službu simultánneho prepisu a/alebo zabezpečiť poznámky z vyučovania. Simultánny prepis hovoreného slova je nová služba, ktorú môžu využívať od akademického roka 2015/2016 nepočujúci študenti UK. Ponúka im možnosť sledovať výklad učiteľa v zrozumiteľnej písomnej forme v aktuálnom čase.

 

Centrum podpory má veľký záujem aj o zvyšovanie kvality tlmočníckej služby pre študentov so SP na vysokých školách na území Slovenska. S týmto cieľom zorganizovalo špecializovaný kurz pre tlmočníkov PJ v terciárnom vzdelávaní. Kurz sa konal v rámci dvoch víkendových stretnutí v učebno-výcvikovom zariadení UK v Modre (21. - 22. novembra a 5. - 6. decembra). 12 účastníkov z celého Slovenska absolvovalo odborný program, ktorý pripravili a realizovali dve dlhoročné tlmočníčky z Českej republiky, uznávané odborníčky z oblasti tlmočenia - Mgr. Naďa Hynková Dingová a Mgr. Kateřina Červinková Houšková. Kvalita tlmočenia vrátane odborného je v Česku na vyššej úrovni, má dlhšiu tradíciu. Českí tlmočníci sa vzdelávajú v občianskych združeniach alebo vo vysokoškolskom študijnom programe čeština v komunikaci neslyšíších na Univerzite Karlovej v Prahe. V záujme lepšieho zabezpečenia služieb pre nepočujúcich v Čechách majú tlmočníci možnosť častejšie tlmočiť v rôznych oblastiach:  v divadlách, na vysokých školách, odborných seminároch či vzdelávacích kurzoch.

Program odborného kurzu pre súčasných a budúcich tlmočníkov na vysokej škole zahŕňal témy ako: translatologický úvod, etický kódex, príklady dobrej a zlej praxe tlmočenia na vysokej škole, nároky na tlmočníkov fungujúcich na vysokej škole, stratégie pri získavaní materiálov pre prípravu na tlmočenie, stratégie a spôsoby prípravy na tlmočenie, odborná terminológia - vytváranie slovníkov odborných slov a zapájanie terminológie do textu, pravidlá spätnej väzby ako súčasť tlmočníckeho vzdelávania. Program bol bohato ilustrovaný praktickými ukážkami a účastníci kurzu mali možnosť aktívneho zapojenia do prekladových cvičení zo SJ do SPJ a naopak. Tento kurz sa realizoval vďaka finančnej podpore neziskovej organizácie Epic.

 

Skvalitniť tlmočnícku službu pre nepočujúcich, vytvoriť terminologický prekladový slovník zo slovenského jazyka do slovenského posunkového jazyka, pripraviť vysokoškolský študijný program zameraný na tlmočníctvo posunkového jazyka,  skvalitniť výskum slovenského posunkového jazyka - to je beh na dlhé trate. Pevne verím, že spoločnými silami a spoločnou komunikáciou sa to dá realizovať, čím sa Slovensko v tejto oblasti bude môcť vyrovnať vyspelým štátom Európskej únie.

 

Roman Vojtechovský

Univerzita Komenského v Bratislave

Centrum podpory študentov so špecifickými potrebami