Voľby do NR SR a ich prístupnosť

Rate this item
(0 hlasov)

Dňa 29. februára 2020 sa uskutočnia voľby do Národnej rady slovenskej republiky. Kandiduje 25 politických strán, ktorých kandidáti sa uchádzajú o 150 poslaneckých miest.

Informácie o voľbách, informácie pre voličov, vrátane voličov so zdravotným postihnutím a, volebné zoznamy kandidátov a vyžrebované čísla politických stránsú zverejnenév prístupných pdf súboroch na webovom sídle Ministerstva vnútra SR. Zložitejšie je to s volebný mi programami.

Takmer všetky politické strany majú svoje webové sídla so zverejnený mi programami, ale prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím je u značnej väčšiny z nich neuspokojivá.

Prístupnosť ako prejav zodpovednosti a úcty

Už viacero rokov sa usilujeme o zavedenie povinnosti pre politické strany, aby ich webové sídla spĺňali podmienky prístupnosti povinné pre webové sídla inštitúcií verejnej správy ako ich stanoví výnos Ministerstva financií SR č. 55/2014 Z.z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy v znení neskorších predpisov, Zákon č. 95/2019 Z.z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a smernica EU 2016/2102 o prístupnosti webových sídiel a mobilných aplikácií inštitúcií verejného sektora.

Politické strany však nie sú inštitúciami verejnej správy, a preto sa na nich nevzťahujú uvedené legislatívne predpisy, aj keď ich kandidáti na poslancov sa uchádzajú o miesta vo verejnej správe a budú svoje volebné programy realizovať prostredníctvom inštitúcií verejnej správy.

Prístupnosť ich volebných programov prostredníctvom internetu, sociálnych sietí a elektronických dokumentov zostáva tak len predmetom ich morálnej zodpovednosti a úcty voči voličom so zdravotným postihnutím.

Kľúčová podmienka pre právo voliť

Slovenská legislatíva (Zákon 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím a ďalšie medzinárodné dohovory) zaručujú bez obmedzení právo voliť aj osobám so zdravotným postihnutím vrátane osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony, čo však neplatí vo všetkých krajinách v rovnakom rozsahu.

Toto právo si však môžu osoby so zdravotným postihnutím uplatniť len ak sú voľby pre nich prístupné.

Voľby môžeme považovať za úplne prístupné ak umožňujú každému voličovi voliť rovnoprávne so všetkými voličmi, celkom samostatne a tajne. Toto kritérium nespĺňajú pre všetky skupiny voličov so zdravotným postihnutím voľby v žiadnej krajine a ani voľby na Slovensku.

Hlavné prekážky voliť v krajinách EÚ a na Slovensku

 

Odhaduje sa, že okolo 800 000 občanom sa na základe vnútroštátnych pravidiel upiera právo voliť vo voľbách z dôvodu ich zdravotného postihnutia alebo psychických problémov.

Rozsah tohto javu sa však v jednotlivých krajinách veľmi líši.Milióny občanov EÚ nemajú možnosť voliť z dôvodu organizačných opatrení (technických prekážok), ktoré nezohľadňujú potreby vyplývajúce z ich zdravotného postihnutia.

Voľby prebiehajú predovšetkým vo volebných miestnostiach. Mnohí ľudia so zdravotným postihnutím, a to aj v prípade, že majú k dispozícii vhodnejšie alternatívne spôsoby voľby, chcú voliť vo volebnej miestnosti, pretože to považujú za najlepší spôsob občianskej účasti.

Nemusí to byť možné v krajinách, v ktorých vnútroštátna legislatíva neumožňuje zmeniť volebnú miestnosť, ktorá bola určená na základe miesta bydliska, a využiť inú volebnú miestnosť, ktorá môže byť lepšie prispôsobená konkrétnemu typu postihnutia.

V niektorých členských štátoch ak volič nemôže prísť do volebnej miestnosti, nemôže voliť, lebo neexistuje alternatívny spôsob voľby (voľba poštou, voľba pomocou prenosnej volebnej schránky alebo elektronická voľba).

Vo väčšine členských štátov nemajú nevidiaci a slabozrakí voliči a voliči, ktorí nemôžu čítať a písať, žiadnu možnosť nezávisle a tajne voliť. Môžu len poveriť niekoho, kto ich sprevádza, aby podľa ich inštrukcií upravil volebné lístky a prípadne ich vložil do volebnej urny.

Ďalší faktor, ktorý ľuďom znemožňuje ísť samostatne voliť alebo ich od toho odrádza, sú konkrétne pravidlá alebo organizačné opatrenia, ako napríklad neprístupnosť informácií prispôsobených jednotlivým typom postihnutia, prekážky z hľadiska pohybu v samotných volebných miestnostiach a zaťažujúce administratívne postupy, ktoré stanovujú, ako si môžu voliči uplatniť právo voliť vhodne prispôsobenou formou.

Aké sú konkrétne prekážky výkonu volebného práva a možnosti ich prekonávania v členských krajinách EÚ a na Slovensku?

Právne prekážky brániace výkonu volebného práva

V jedenástich členských štátoch (Rakúsko, Chorvátsko, Dánsko , Fínsko, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Holandsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko)nemožno za žiadnych okolností pozbaviť občana práva voliť.

V niektorých krajinách, na základe individuálneho posúdenia, o pozbavení práva voliť môže rozhodovať súd.

Tieto postupy sa medzi členskými štátmi rôznia. V niektorých z nich sú tieto postupy zamerané len na ľudí s veľmi zlým zdravotným stavom, ktorí nie sú schopní nadviazať kontakt s inými ľuďmi, zatiaľ čo v niektorých iných krajinách musia tisíce ľudí absolvovať zložitý proces, ktorý niekedy zahŕňa aj test všeobecných vedomostí s veľmi podrobnými otázkami.

Prístupnosť informácií o voľbách

V mnohých členských štátoch existujú postupy týkajúce sa poskytovania informácií o voľbách osobám so zdravotným postihnutím spôsobom, ktorý zodpovedá ich potrebám. Tieto postupy sú často založené len na dlhoročných zvyklostiach a nie sú výslovne upravené zákonom.

Poskytovanie týchto informácií by malo byť zodpovednosťou centrálnych volebných orgánov, verejných orgánov a verejno-právnych médií. Opatrenia, ktoré z vlastnej iniciatívy a na vlastné náklady prijímajú politické strany alebo kandidáti MVO alebo médiá, môžu tieto informácie len dopĺňať, nie ich nahradiť.

Slovenská knižnica pre nevidiacich vydáva na Slovensku materiály o tom, ako voliť a zoznamy kandidátov v Braillovom písme i vo forme zvukového záznamu, Volebné diskusie v RTVS sú tlmočené do posunkového jazyka.

Pre osoby so zníženou pohyblivosťou (vrátane osôb, ktoré používajú invalidný vozík a pre seniorov), ako aj pre osoby so zrakovým a so sluchovým postihnutím je veľmi dôležité, aby mali informácie o tom, ako je príslušná volebná miestnosť prispôsobená ich potrebám a či verejné orgány dokážu na požiadanie poskytnúť pomoc.

Právo na takéto informácie je v jednotlivých krajinách zabezpečené veľmi rôznym spôsobom. V niektorých krajinách verejné orgány predpokladajú, že keďže existuje právna povinnosť zabezpečiť prístupnosť volebných miestností, musí byť každá volebná miestnosť plne prispôsobená potrebám ľudí so zdravotným postihnutím.

Ďalšiu skupinu tvoria krajiny, kde je povinné hlasovať vo volebnej miestnosti podľa miesta bydliska a neexistuje možnosť to zmeniť. Preto orgány usudzujú, že prístupnosť volebných miestností je samozrejmosťou a takúto informáciu nemá zmysel zverejňovať.

Napríklad v Nemecku musí byť v podkladoch k voľbám, ktoré dostáva každý volič, uvedené, či je daná volebná miestnosť prispôsobená pre ľudí so zdravotným postihnutím, ako aj telefónne číslo, kde sa dajú získať informácie o prístupných volebných miestnostiach. Takéto informácie nie sú na Slovensku zverejňované.

Hlasovanie vo volebnej miestnosti

Základným, najrozšírenejším a v niektorých krajinách aj jediným spôsobom účasti na voľbách je voliť vo volebnej miestnosti. Je preto veľmi dôležité, aby boli tieto miestnosti plne prístupné pre osoby s rôznym zdravotným postihnutím a aby volebné komisie, ktoré sú orgánomzodpovedným za priebeh volieb vo volebných miestnostiach, boli vybavené a mohli poskytnúť potrebnú pomoc v súlade s potrebami týchto osôb.

Iné právne a organizačné riešenia, ktoré takýmto voličom umožnia voliť (napríklad voľba poštou, voľba pomocou prenosnej volebnej schránky, voľba prostredníctvom splnomocnenca, predčasné hlasovanie v niektorých volebných miestnostiach), môžu byť považované za doplnkové možnosti pre osoby so zdravotným postihnutím, nie však za náhradu ich práva voliť v deň volieb osobne vo volebnej miestnosti.

Na Slovensku sa v zákone 180/2014 o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa v §8 ods. 1 uvádza „Starosta obce pri určovaní volebnej miestnosti prihliada na to, aby do volebnej miestnosti mali čo najľahší prístup aj zdravotne postihnutí voliči.“

Toto ustanovenie považujeme za veľmi slabé aj keď si uvedomujeme, že jeho ťažké okamžite a všade splniť.

V dvanástich členských štátoch nemajú osoby so zdravotným postihnutím možnosť zmeniť volebnú miestnosť, ak je pre nich napríklad iná volebná miestnosť z hľadiska ich zdravotného postihnutia praktickejšia než volebná miestnosť, kam na základe miesta bydliska patria.

Na Slovensku môže volič požiadať o vydanie voličského preukazu osobne na obecnom/mestskom úrade v mieste svojho trvalého bydliska, a to aj v posledný pracovný deň pred termínom volieb (vtedy ho dostane na počkanie), alebo listom alebo mailom najneskôr 15 pracovných dní pred termínom volieb (vtedy mu obecný/mestský úrad voličský preukaz zašle do troch pracovných dní od prijatia žiadosti.

Držiteľ voličského preukazu potom môže voliť v ľubovoľnej volebnej miestnosti.

Voľby s asistentom

Volič, z dôvodu zdravotného postihnutia môže potrebovať, aby ho do volebnej miestnosti sprevádzal niekto, koho si vyberie a kto mu bude môcť pomôcť aspoň s niektorými úkonmi spojenými s voľbami vrátane prevzatia hlasovacích lístkov, úpravy hlasovacích lístkov a ich vloženia do volebnej schránky.

Vo väčšine členských štátov, vrátane Slovenska,je takáto pomoc povolená. To, koho si volič vyberie za asistenta, je jeho výlučným právom.

Najbežnejším obmedzením je, že člen volebnej komisie nemôže pôsobiť ako asistent. Vo Švédsku, v Luxembursku, Dánsku a Nemecku si však napríklad voliči môžu za asistenta zvoliť aj člena tejto volebnej komisie, vo Fínsku si môžu vybrať člena volebnej komisie aj takzvaného volebného asistenta, ktorý je k dispozícii v každej volebnej miestnosti. V Maďarsku môže voličovi pomáhať buď osoba podľa jeho výberu, alebo dvaja členovia volebnej komisie spoločne.

Osobitný priestor na úpravu volebných lístkov

Vo veľkej väčšine členských štátov je povinné použiť osobitný priestor na úpravu volebných lístkov (napríklad volebné kabínky) na to, aby volič mohol urobiť slobodne a tajne svoju voľbu na hlasovacích lístkoch.

Vo väčšine prípadov sa však toto pravidlo nedodržiava prísne a osobitné priestory často nie sú dostatočne prístupné. Na Slovensku, ak nie je volebná miestnosť prispôsobená pre osobu so zdravotným postihnutím, hlasovacie lístky aj volebnú schránku je možné vyniesť z volebnej miestnosti, aby sa tejto osobe umožnilo voliť.

Prístup k informáciám vo volebnej miestnosti

Prístup k informáciám vo volebnej miestnosti je jedným z dôležitých aspektov účasti na voľbách. Vnútroštátne právne predpisy vymedzujú rozsah informácií, ktoré sú k dispozícii vo volebných miestnostiach a obmedzujú ich na dve oblasti – základné všeobecné informácie o všetkých kandidátoch a návod ako voliť.

Osobám so zdravotným postihnutím a ich asistentom obvykle členovia volebnej komisie ústne vysvetlia postup, čo umožňuje rýchlo vysvetliť prípadné nejasnosti a sprostredkovať informácie spôsobom, ktorý zodpovedá potrebám príslušného voliča.

Problémy môžu nastať vtedy, keď je osoba, ktorá potrebuje vysvetlenie, nepočujúca a používa posunkový jazyk, keďže len niekoľko členských štátov umožňuje využiť online služby tlmočníkov posunkového jazyka.

Hlasovanie do prenosnej volebnej schránky

V niektorých členských krajinách, vrátane Slovenska, voliči ktorí sa nemôžu dostaviť do volebnej miestnosti, najmä zo zdravotných dôvodov, môžu požiadať o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Takýto volič na Slovensku má právo požiadať obec a v deň konania volieb okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej volebnej schránky, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená.

Na základe jeho žiadosti sa do miesta pobytu voliča dostavia dvaja členovia volebnej komisie s volebnou schránkou a s volebným materiáloma umožnia mu uskutočniť tajnú voľbu.

Podobným spôsobom je v niektorých krajinách umožnená voľba aj voličom umiestneným v zariadeniach dlhodobej starostlivosti a v nemocniciach.

Hlasovacie lístky a ich úpravy

Spôsob, akým sa hlasuje sa v členských krajinách EÚ značne líši. Často je to jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o tom, či budú mať osoby so zdravotným postihnutím možnosť voliť skutočne samostatne a tajne.

Stáva sa, že forma hlasovacieho lístka a požadovaný spôsob hlasovania je neprekonateľnou prekážkou a hlasovanie si vyžaduje pomoc inej osoby, ktorá tak bude vedieť ako volič hlasoval.

Vo voľbách po celej Európe voliči zaznačujú svoje rozhodnutia na papierových hlasovacích lístkoch. Tento systém však nie je pre voličov so zrakovým postihnutím dostatočne prístupný.

Pre slabozrakých ľudí je často písmo príliš malé a málo kontrastné, zvlášť ak je na malom volebnom lístku veľa kandidátov.

Na úpravu hlasovacích lístkov nevidiacimi ľuďmi sa v niektorých krajinách používajú šablóny s otvormi a popisom v Braillovom písme. Do šablóny sa vloží príslušný hlasovací lístok a v príslušnom otvore označenom Braillovým písmom (napr. číslom kandidáta) sa vyznačí preferenčný hlas. Najprv je však potrebné vybrať hlasovací lístok pre politickú stranu, ktorú chce volič voliť.

Tento spôsob je detailne rozpracovaný v Španielsku:

Volič, ktorý chce hlasovať použitím Braillovho písma, sa musí vopred zaregistrovať. Po príchode do volebnej miestnosti dostane veľkú zalepenú obálku s hlasovacím materiálom. V tejto obálke je pre každú kandidujúcu politickú stranu malá obálka popísaná Braillovým písmom obsahujúca volebný lístok tejto strany. Volič si vyberie príslušnú obálku, vyberie z nej volebný lístok a vloží ho do priloženej jednotnej šablóny. Lístok upraví na základe informácií v priloženej brožúre v Braillovom písme obsahujúcej zoznamy kandidátov a volebné inštrukcie. Upravený volebný lístok vloží do priloženej čistej obálky, ktorú vloží do hlasovacej urny.

Tento postup nie je použiteľný pre voľby do NR SR lebo na volebnom lístku formátu A5 môže byť až 150 mien kandidátov. Takýto lístok nie je fyzicky možné upraviť pomocou šablóny s Braillovým písmom.

Voľba poštou

V niektorých členských štátoch môžu voliči žijúci v krajine hlasovania požiadať o doručenie hlasovacích lístkov vopred (pred termínom volieb), aby ich mohli osobne vyplniť a poslať poštou/kuriérom alebo nechať doručiť volebnej komisii inou osobou (inou, než členom danej komisie).

V Španielsku, Luxembursku a v Nemecku môžu všetci občania voliť poštou. V Rakúsku, Írsku, Poľsku, Slovinsku a vo Švédsku je táto forma hlasovania povolená pre vymedzené skupiny ľudí, ktorí sa nemôžu v deň volieb dostaviť do volebnej miestnosti, vrátane osôb so zdravotným postihnutím.

Hlasovanie poštou umožňuje osobám so zdravotným postihnutím hlasovať v prispôsobenom domácom prostredí ako je napr. osvetlenie, dostatok času, použitie asistenčných technológií.

Slovenský volič v zahraničí môže voliť poštou ak nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia.

Voľba prostredníctvom splnomocnenca

Voľba prostredníctvom splnomocnenca sa realizuje keď volič oprávni inú osobu, aby v jeho mene hlasovala vo volebnej miestnosti. Tento postup je známy ako delegovanie volebného práva.

Neumožňuje totiž voličovi so zdravotným postihnutím uplatniť si právo voliť, ale dáva mu len možnosť určiť niekoho, na koho môže svoje právo delegovať.

Splnomocnenec hlasuje za voliča v jeho neprítomnosti. Toto riešenie je možné vo Francúzsku a v Holandsku pre všetkých voličov. V Poľsku len pre osoby so zdravotným postihnutím a pre osoby staršie ako 75 rokov, zatiaľ čo v Belgicku majú toto právo pomerne veľké skupiny voličov vrátane chorých a zdravotne postihnutých, musia však predložiť príslušné zdravotné potvrdenie.

Na Slovensku tento spôsob voľby nie je možný.

Elektronická voľba

V Estónsku môžu všetci občania voliť elektronicky. Je to súčasť komplexného systému, ktorý občanom umožňuje komunikovať s verejnými orgánmi a vybaviť takmer všetky úradné záležitosti.

Používanie tohto systému je také rozšírené, že netreba organizovať základné školenia.

Pre mnohých Estóncov so zdravotným postihnutím je elektronická voľba najvhodnejším riešením. Takýto volič môže na svojom známom počítači použiť svoje osvedčené nastavenia zobrazenia i známe asistenčné technológie.

V niektorých regiónoch Belgicka sa vo volebných miestnostiach hlasuje pomocou špeciálnych stacionárnych zariadení s obrazovkou (podobných bankomatu). Tieto zariadenia však nie sú prístupné pre niektoré osoby so zrakovým alebo s telesným postihnutím.

Povinná účasť na voľbách

V troch krajinách EÚ je účasť na voľbách povinná. V Belgicku a v Grécku právne predpisy nestanovujú výnimky z tohto pravidla. V Luxembursku nie je účasť na voľbách povinná pre ľudí nad 75 rokov.

V Belgicku a Luxembursku treba neúčasť na voľbách písomne zdôvodniť a prípadne k zdôvodneniu priložiť príslušné dokumenty. V Grécku sa to rieši rozhovorom s úradníkom.

Neexistujú žiadne osobitné postupy prispôsobené situácii osôb so zdravotným postihnutím. Neospravedlnená neúčasť môže byť pokutovaná, pri opakovanej neospravedlnenej neúčasti sa pokuta zvyšuje a môže byť aj na určité obdobie pozastavené právo voliť.

Aké sú naše voľby a čo ďalej?

Prístupnosť našich parlamentných volieb predstavuje slušný európsky priemer, ale tento priemer nás nemôže uspokojiť. Stále sa stretávame s neprístupnými volebnými miestnosťami, je nedostatok prístupných informácií o volebných programoch, chýba možnosť voliť poštou, nemáme elektronické voľby a všeličo ďalšie je potrebné vylepšovať a doplňovať.

Najviac nám však chýbajú elektronické voľby, ktoré by zrejme mohli sprístupniť nezávislé a tajné voľby väčšine ľudí so zdravotným postihnutím.

Na úrovni EÚ prebiehajú intenzívne iniciatívy za ďalšie zlepšenie prístupnosti volieb na európskej i národných úrovniach, do ktorých sa zapája aj NROZP u nás doma i v spolupráci s EDF.

Doterajší stav prístupnosti volieb, napriek existujúcim výhradám, väčšine z nás však umožňuje kvalifikovanú účasť na voľbách a na výbere poslancov a volebných programov, ktoré by mali prispieť k riešeniu problémov ľudí so zdravotným postihnutím vrátane zvyšovania prístupnosti vo všetkých oblastiach života spoločnosti.

Branislav Mamojka

Zdroje:

Právo osôb so zdravotným postihnutím voliť vo voľbách do EP v praxi

Report on theAccessibility of ElectionsforBlind and PartiallySightedVoters in Europe