Pojem „slovenské audiovizuálne dielo“ je v zákone definovaný ako dielo vyrobené produkčnou spoločnosťou so sídlom na Slovensku (spadajú do toho aj koprodukcie s menšinovou účasťou slovenského producenta). Zahraničných filmov sa teda vyhlásená výzva netýka, a to z jednoduchého dôvodu: ich úprava vyžaduje súčinnosť slovenského distributéra so zahraničným producentom alebo poskytovateľom licencie na uvedenie konkrétneho filmu v slovenských kinách. Navyše, nie je ničím výnimočným, že k nám sa zahraničný film dostane z Českej republiky (a teda po úprave pre český trh), takže slovenský distributér doň už zasahovať nemôže. Otvoriť možnosti podpory aj pre úpravu zahraničných filmov si vyžaduje právne a finančné krytie a relevantné informácie o dopyte.
„Úprava filmov zahŕňa tvorbu podtitulkov pre ľudí so sluchovým postihnutím a audiokomentára pre nevidiacich a slabozrakých, úprava priestorov kina zabezpečenie bezbariérového prístupu a orientačných prvkov v interiéri. Predmetom podpory môže byť aj prístupná internetová stránka, rezervačný systém vstupeniek, nákup zariadení na reprodukciu hlasového komentára, titulkovacie zariadenia a podobne,“ hovorí riaditeľ Audiovizuálneho fondu Martin Šmatlák. „Rád by som v tejto súvislosti zdôraznil, že väčšina jednosálových kín je súčasťou rôznych multifunkčných kultúrnych centier, takže ak by sa o podporu uchádzali ony, v konečnom dôsledku by šlo nielen o sprístupnenie filmov, ale aj iných podujatí a produkcií, ktoré by sa v danom priestore odohrávali.“
Zoznam oprávnených žiadateľov o podporu zahŕňa producentov filmu, jeho distributérov a prevádzkovateľov kina. Len na okraj dodávam, že prevádzkovateľ kina môže sídliť kdekoľvek na Slovensku a že o financie určené na úpravu priestorov sa môžu uchádzať len kiná, ktoré majú pravidelné premietania a program (raz do mesiaca je málo).
„Audiovizuálny fond komunikuje s týmito „kinármi“ dlhodobo a pravidelne. Nejde len o to, že aj sami do fondu prispievajú, v roku 2020 aj 2021 nám pribudla agenda týkajúca sa ich osobitnej podpory, pretože kvôli protipandemickým opatreniam došlo v podstate z večera do rána k ich zatvoreniu, lepšie povedané opakovanému zatváraniu.
Krátko k žiadostiam
Žiadosti sa editujú a registrujú v registračnom systéme AF, kde je uvedený aj zoznam príloh.
Žiadosti týkajúce sa úpravy a distribúcie slovenských audiovizuálnych diel je možné predkladať priebežne od 17. januára do 12. decembra budúceho roka (hodnotiť sa budú takisto priebežne, spravidla raz za mesiac), možnosť predkladať žiadosti o podporu kín sa takisto otvára 17. januára a termíny uzávierok sú dva: 28. marec a 5. september 2022. Termín na dokončenie projektu a vyúčtovanie podpory navrhuje žiadateľ podľa časového harmonogramu realizácie projektu. Pokiaľ ide o maximálnu výšku podpory, na prípravu a zhotovenie podtitulkov a audiokomentára je to 1500 € (čo predstavuje priemerné náklady na jeden film) a na odstraňovanie architektonických bariér v kinách 40 000 €. So všetkými žiadosťami (podporenými aj nepodporenými) sa bude môcť oboznámiť aj verejnosť – hodnotenie jednotlivých žiadostí, výška schválenej dotácie a informácie o tom, čo za poskytnuté finančné prostriedky plánuje žiadateľ urobiť, budú zverejnené v databáze AF.
Podtitulky a audiokomentáre v našich kinách
Martina Šmatláka sme sa opýtali aj na to, čo on sám pokladá za príčinu toho, že sa v slovenských kinách vysiela filmov s podtitulkami a audiokomentárom tak málo.
„Jednou z príčin môže byť aj to, že pred pandémiou bol v kinách „pretlak“ filmov a mať každý týždeň štyri či päť premiérových titulov je naozaj veľa. Väčšina z nich sa potom v kinách dlho neudrží a distributéri do toho ďalšie peniaze investovať nechcú. Priznám sa bez okolkov, že Audiovizuálny fond v minulosti nereflektoval túto otázku ako svoju prioritu. Vnímali sme to skôr ako úpravu obsahov pre televízne vysielanie, nie ako problém kinodistribúcie. A podpora televízneho vysielania či úpravy obsahov pre jeho účely nie je v našej náplni. Ale osobne som veľmi rád, že takáto iniciatíva zameraná na divákov v kine k nám prišla, a budem ešte radšej, ak prinesie konkrétne výsledky. Technické zázemie a ľudské kapacity na výrobu podtitulkov a audiokomentárov na Slovensku podrobne zmapované nemám, ale viem, že sa to tu robiť dá. Asi by to mohlo robiť viacero subjektov, myslím si však, že svoje nezastupiteľné miesto by v tom mali mať verejnoprávna televízia a rozhlas. Majú na to ľudí aj techniku a zároveň sú vysielateľom tých obsahov. Audiovizuálny fond môže len podporiť zmysluplné iniciatívy a projekty, ktoré zrealizuje niekto iný. My sami to nevieme urobiť, ak sa samo prostredie tejto iniciatívy nechopí. Veľmi by nám pomohlo, keby sme mali k dispozícii štatistiky o tom, aký je podiel filmov s podtitulkami a audiokomentárom z celkového počtu filmov uvádzaných v slovenských kinách za rok. Uľahčilo by nám to nielen v pomenovaní východiskového stavu, ale aj v mapovaní toho, čo sa našou podporou podarilo dosiahnuť.“
Dušana Blašková