Vo Výstavnej sieni profesora Vladimíra Černušáka

Rate this item
(0 hlasov)

Aj vo vás ešte doznieva adrenalín priviaty z Tokia? Aj vám ešte v ušiach znejú výkriky radosti a tóny národnej hymny? Zopakovať neopakovateľné v podstate nemusí byť až také nereálne, ako sa na prvý pohľad zdá. Poďte sa preniesť do histórie, pripojiť sa k účastníkom slovenských výprav na letných i zimných olympijských hrách, vychutnať si atmosféru najvýznamnejších podujatí konaných na Slovensku, prežiť vrcholy športových výkonov slovenských športovcov, a zoznámiť sa so slovenskými olympijskými medailistami.

V budove Slovenského olympijského a športového výboru na Junáckej 6 v Bratislave je od konca júna t. r. okolo 300 metrov štvorcových premknutých históriou olympijského hnutia a športu. Inštalovaná je tu stála expozícia Slovenského olympijského a športového múzea, ktoré je členom medzinárodnej siete olympijských múzeí Olympic Museums Network.

 

S jeho riaditeľkou Zdenkou Letenayovou sme sa vo Výstavnej sieni profesora Vladimíra Černušáka prizreli, čo tu návštevníka čaká.

Expozícia nášho múzea nie je postavená na chronológii slovenského športu a olympijského hnutia. U nás sa nestretnete s tým, že šport vznikol vtedy a vtedy a olympijské hnutie zas vtedy a vtedy, tomuto sme sa chceli vyhnúť. Históriu sa snažíme približovať cez príbehy, cez adrenalín a emócie. Zvečnené sú tu nielen predmety súvisiace so športom ako takým, ale i naše olympijské a paralympijské úspechy. Zjazdová paralyžiarka Henrieta Farkašová nám napr. zapožičala svoje medaily, Veronika Vadovičová svoju streleckú vestu, parastolný tenista Ján Riapoš svoje rakety a takisto medailu z paralympijských hier. Pochopiteľne, na tomto mieste je len výber z nášho bohatého fondu, na predstavenie všetkých exponátov by sme potrebovali oveľa väčšie priestory.

 

Parastolný tenista Ján Riapoš a jeho úspechy

Zdroj: Slovenské olympijské a športové múzeum

 

Vaše múzeum má priestory len v Bratislave?

Nie, stálu expozíciu dejín lyžiarstva na Slovensku možno vidieť v Bellovom dome na Štefánikovom námestí 14 v Kremnici (je to historická budova v susedstve Mestského úradu). Expozícia pozostáva z dvoch častí: jedna je venovaná dejinám lyžovania na Slovensku so zameraním na športové lyžovanie a osobnosti slovenského lyžovania, druhá nesie názov Kremnica. slovenský Semmering a približuje dejiny lyžovania v Kremnici. Celá expozícia je doplnená ukážkami lyžiarskeho výstroja a lyžiarskej výzbroje. V minulosti sme tu v spolupráci so Slovenským paralympijským výborom pripravili niekoľko výstav, napr. otca a syna Benických, zakladateľa Medzinárodného pieninského slalomu a kondičného trénera hokejovej reprezentácie a fyzioterapeuta. Malo to veľký návštevnícky ohlas.

Aké cesty si k vám exponáty hľadajú a nachádzajú?

Všetko získavame zberom, tak ako je stanovené v zákone o múzeách a galériách, môžeme ísť cestou vlastného výskumu, darovaním a kúpou. Musím povedať, že naše múzeum už v športovej obci rezonuje, mnohí reprezentanti nám darovali svoje oblečenie, rakety, lyže, odznaky či zapožičali medaily. V našom fonde sa nachádzajú aj predmety, ktoré sme kúpili, väčšinou ako pozostalosť. Aktuálne máme vyše 28 000 zbierkových predmetov, ktoré sa múzeu počas 35-ročnej akvizičnej činnosti podarilo sústrediť do zbierkového fondu. Tento počet ale určite čoskoro vzrastie – z Tokia sa zatiaľ môžeme pochváliť fakľou (istotne viete, že každý národný olympijský výbor dostáva fakľu) a oficiálnym oblečením našich športovcov z olympijských hier, dokonca s podpismi našich medailistov.

 

Zo stálej výstavy

Zdroj: Slovenské olympijské a športové múzeum

 

Nakoľko sú bratislavské priestory prístupné pre návštevníkov so zdravotným postihnutím, resp. iným znevýhodnením?

Určite sa časom chceme priblížiť aj týmto skupinám návštevníkov. Bezbariérový prístup do budovy tu už máme, expozícia sa nachádza na prízemí, k dispozícii je i bezbariérová toaleta. Pokiaľ ide o informácie o exponátoch, vozíčkari nižšieho vzrastu môžu mať trošku problém pohodlne si prečítať niektoré údaje na tabuliach. žiaľ popisy v Braillovom písme alebo v slovenskom posunkovom jazyku zatiaľ nemáme. Všetky naše exponáty sú umiestnené vo vitrínach, takže nevidiaci návštevníci sa ich momentálne dotýkať nemôžu. Uvidíme, ako im do budúcna náš fond sprístupníme, ale máme to na pamäti. Výstavu dopĺňa výber z viac ako 30 000 snímok z fotoarchívu múzea a videí s dostatočne veľkým písmom a kontrastom, takže slabozrakí ľudia si na svoje prídu. Audiovizuálne nahrávky nielenže mapujú históriu športu, ale vďaka projektu Virtuálnej siene slávy olympionikov zo Slovenska, sú spracované aj ako videoprofily legiend. Množstvo rýchlo sa striedajúcich obrazov a zvukov môže byť ale pre niekoho nepríjemné alebo dráždivé, treba si na to dať pozor. Vo výhľadovom pláne máme aj vytvoriť a obsadiť pozíciu múzejného pedagóga, ktorého komunikačne a sprievodcovsky určite pripravíme aj na návštevníkov so zdravotným postihnutím.

 

Prestížne ocenenie Laureus World Sport Award pre Henrietu Farkašovú

Zdroj: Slovenské olympijské a športové múzeum

 

Ktorý z vašich exponátov vás napĺňa mimoriadnou hrdosťou (olympijský i paralympijský)?

Ťažko povedať. Každý z týchto predmetov má svoju hodnotu, má za sebou svoj športový život, svoj príbeh. Takže niekedy je možno aj ten najmenší odznak hodnotnejší než medaila. Viete, ono aj tých lyží bolo vytvorených dvadsať – tridsať párov, ale ak tu návštevník nájde práve tie, ktoré Slovensku priniesli zlato... Pre niekoho možno bude naj exponátom trikot, v ktorom jazdila Veronika Zuzulová, alebo v ktorom na majstrovstvách sveta zvíťazila Petra Vlhová, vzácne kovy, ktoré nám darovala gymnastka Věra Čáslavská, pre iného rukavice legendy horolezectva Reinholda Messnera z Nangá Parbatu. Čo predmet, to silný a emotívny príbeh a čo návštevník, to iný vkus, iné spomienky.

Čo z vášho zbierkového fondu má najdlhšiu históriu?

Pokiaľ ide o olympijské hry, najstaršie exponáty sa viažu k tým letným z roku 1924, ktoré sa konali v Paríži. Je to tablo s medailami Mikuláša Kucseru, olympionika, ktorý reprezentoval Česko-Slovensko v atletike, v skoku do výšky mužov. Z neolympijskej sekcie sú vystavené napr. krásne zreštaurované drevené štvorboby s kovovým riadidlom, ktoré sme našli v kláštore minoritov v Spišskej Sobote, pár lyží s palicou a bicykel z Anglicka, všetko z 19. storočia. Olympijské bicykle tu nemáme, nachádzajú sa tu ale dva novšie, z tých 60. rokov. Mladší neviem, ale starší si určite spomenú na Preteky mieru a Jana Veselého a Vlastimila Ružičku.

 

Najstaršie exponáty, pochádzajúce z 19. storočia

Zdroj: Slovenské olympijské a športové múzeum

 

Viem, že vaše múzeum je zatiaľ v skúšobnej prevádzke, že objednávanie prehliadok, vstupenkovú politiku, e-kasu a množstvo ďalších detailov ešte dolaďujete za pochodu, aby ste do konca roka mohli otvoriť aj pre širokú verejnosť, ale predsa len už nie ste, takpovediac, zahalení plachtami.

Nie, to nie sme. Organizujeme tu napr. tlačové konferencie, rôzne besedy, od septembra sme sa plánovali zamerať na školské výpravy, žiaľ, pandémia nám k tomu povedala svoje. Ale náš výstavný priestor je z architektonického hľadiska riešený ako multifunkčný, čo poskytuje obrovské možnosti na organizovanie menších kultúrno-spoločenských akcií s kapacitou cca 50 ľudí. V budúcnosti počítame aj s vybudovaním študijného priestoru, resp. čitárne, pretože v knižnici múzea sa nachádza vyše 13 000 publikácii z oblasti olympijskej a historickej športovej literatúry.

 

V mene redakcie Vám prajem, nech sú všetky plány ovenčené zlatom a všetci návštevníci naplnení hrdosťou na úspechy Česko-Slovenska a Slovenska a motiváciou rozvíjať svoju športovú kultúru.

 

Dušana Blašková