Práca z domácnosti zamestnancov so zdravotným postihnutím

Rate this item
(0 hlasov)

Jedným z prvých zákonných opatrení, ktoré Vláda SR po vyhlásení núdzového stavu z dôvodu zamedzenia šírenia infekčného ochorenia vyvolaného koronavírusom Covid-19,navrhla a Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní schválila, bola novela Zákonníka práce.

Zákonník práce bol doplnený o osobitné ustanovenia platné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu a výnimočného stavu.

V doplnenom § 250b sa mimo iného upravila možnosťpráce z domácnosti zamestnancom nasledovne:

„(2) Počas účinnosti opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslušným orgánom podľa osobitného predpisu,

a)        zamestnávateľ je oprávnený nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje,

b)        zamestnanec má právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.“

K tomu je v osobitnej časti dôvodovej správy uvedené:

„V odseku 2 sa navrhuje ustanoviť pravidlo o možnosti zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné a ak práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie šírenia prenosnej choroby a zamestnanec takýto výkon práce z domácnosti prípadne bezdôvodne odmieta (dohoda strán nie je týmto ustanovením vylúčená). Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku).“

Podľa Analýzy sociálnych vplyvov sa mimo iného uvedeným opatrením očakávalo zvýšenie zdravotnej ochrany zamestnancov z dôvodu možnosti výkonu práce z domu.

Naše námietky

Preto nás nemilo prekvapilo stanovisko Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré vo svojom metodickom usmernení uložilo úradom práce, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom so zdravotným postihnutím pracujúcim v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku dohodne počas vzniknutej krízovej situácie na prechodný čas na práci z domácnosti, musí úrad práce pozastaviť priznané postavenie CHD/CHP na dobu určitú.

A v období pozastavenia priznaného postavenia CHD/CHP nepatria zamestnávateľovi príspevky poskytované na podporu zamestnávania zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Proti uvedenému postupu sme vzniesli námietky, a to na ústredie práce listom zo dňa 15. 5. 2020 a následne na ministerstvo práce listom zo dňa 15. 6. 2020.

Vodôvodneniach sme okrem iného uviedli:

 

„Cieľom úpravy práce z domova v § 250b ods. 2 Zákonníka práce je podľa nášho názoru predchádzať šíreniu prenosných ochorení v čase ohrozenia infekčnou chorobou obmedzením pohybu zamestnancov, pokiaľ to výkon ich práce umožňuje. Preto nerozumieme tomu, prečo sú z možnosti prechodne vykonávať prácu z domova de facto vylúčení občania so zdravotným postihnutím pracujúci v CHD/CHP, k čomu Ústredím práce presadzované pozastavenie poskytovania príspevkov jeho zamestnávateľovi v prípade práce z domácnosti vedie.

Svojim výkladom § 55 zákona o službách zamestnanosti Ústredie práce minimálne značne obmedzuje právo občana deklarované v § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce – za mimoriadnej situácie zvoliť si prácu z domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.

Zodpovednosť aj vo vlastnom záujme

Od 13. marca 2020 násVláda SR i ďalšie orgány štátnej a verejnej správy sústavne vyzývajú k zodpovednému konaniu.

Občania so zdravotným postihnutím patria s ohľadom na rôzne zdravotné problémy k tej časti obyvateľstva, pre ktorú môže mať ochorenie infekčnou chorobou Covid-19 závažnejšie až fatálne následky. Preto sa musia vo vlastnom záujme chrániť dôslednejšie. Viacerí zamestnávatelia im preto umožňujú vykonávať prácu z domácnosti, čím napĺňajú toľkokrát opakovaný postulát zodpovedného konania. A výsledkom tohto zodpovedného konania by malo byť, že ich zamestnávateľom Ústredie práce okamžite príspevky zastaví?

Trvať za týchto podmienok zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny striktne na tom, že prácu môže vykonávať občan so zdravotným postihnutím, ktorý pracuje v CHD/CHP, len v priestore na to upravenom sa nám javí ako neadekvátne, a to aj preto, že občan so zdravotným postihnutím má tiež vlastné bývanie upravené (ak to vyžaduje druh jeho postihnutia) a veľa občanov so zdravotným postihnutím vykonáva prácu na chránenom pracovisku v bežných pracovných priestoroch (kanceláriách) a ich práca si vyžaduje inépodmienky, napr. vhodne upravený počítač.

Ale hlavne, domácu prácu možno nariadiť alebo o ňu požiadať len v prípade, ak to jej podmienky umožňujú. Preto napísať, že „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny nikdy nespochybnilo, že by zamestnávateľ, ktorý je zriaďovateľom chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, nemal, resp. nemohol umožniť svojim zamestnancom, v tomto prípade so občanom zdravotným postihnutím, prácu z domu“, keď jej výsledkom je zastavenie poskytovania príspevkov podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti, považujeme za minimálne značne necitlivé.

 

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny(MPSVaR) listom zo dňa14. 7. 2020 stanovisko ústredia práce potvrdilo, v liste okrem iného uvádza:

„Na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím sa chráneným dielňam alebo chráneným pracoviskám (CHD/CHP) poskytujú na základe uzatvorenej písomnej dohody o poskytnutí príspevku s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) ich zriaďovateľom nenávratné finančné príspevky v súlade so zákonom o službách zamestnanosti, ktorých poskytovanie upravuje jeho osobitná ôsma časť. V zmysle § 55 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti CHD a CHP sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, na ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky, vrátane nárokov na pracovný výkon, prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podľa § 55 ods. 2 a 5 zákona o službách zamestnanosti podmienkou pre priznanie postavenia CHD/CHP je vlastníctvo priestorov alebo nájom priestorov, v ktorých bude zriadená CHD/CHP, popis pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, pracovných podmienok a doklad o nájme priestorov, ak právnická osoba alebo fyzická osoba nie je vlastníkom priestorov, ako aj rozhodnutie orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

K poskytovaniu príspevku na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 uvádzam, že tento príspevok je viazaný na priznané postavenie CHD/CHP.

Ak však zriaďovateľ CHD/CHP chcel umožniť svojim zamestnancom so zdravotným postihnutím výkon práce z domu, mohol tak urobiť, avšak v takom prípade prestal spĺňať podmienky priznaného postavenia CHD/CHP v zmysle § 55 ods. 2 a 5 zákona o službách zamestnanosti, nakoľko táto činnosť nebola vykonávaná v priestoroch na to zriadených.

Nemôžem súhlasiť ani s porovnávaním s priestormi zriadenej CHD/CHP s upravenými priestormi na bývanie, keďže ide o rôzne priestory určené na iné využitie.

V prípade rozhodnutia zriaďovateľa CHD/CHP o presune zamestnancov na výkon práce z domu, t.j. mimo priestory zriadenej CHD/CHP, je podľa nášho názoru potrebné pozastaviť (na základe písomnej žiadosti zriaďovateľa CHD/CHP) priznané postavenie CHD/CHP na dobu určitú. Vzhľadom na to, že tento príspevok je viazaný na priznané postavenie CHD/CHP, nie je možné ho v období pozastavenia priznaného postavenia CHD/CHP poskytnúť.

Na záver teda musím konštatovať, že MPSVaR SR sa stotožňuje so stanoviskom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09. 06. 2020.“

Toľko rozsiahla citácia z listu MPSVaRpodpísaného ministrom práce Milanom Krajniakom.

Na koniec si nemôžeme odpustiť poznámku, že v čase pandemického ochorenia dostalo prednosť striktné plnenie ustanovení zákona o službách zamestnanosti pred jedným z preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov so zdravotným postihnutím pracujúcim v chránených dielňach a na chránených pracoviskách.

Milan Měchura