Opatrovateľský príspevok ako minimálna mzda. Aj o tom sa hovorilo na konferencii o úlohe štátu a práva pri kompenzácii

Rate this item
(0 hlasov)

Dňa 13. februára 2017 sa pod záštitou ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera uskutočnila na pôde Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici konferencia JURIS-DIS na tému Úloha štátu a práva pri kompenzácii ťažkého zdravotného postihnutia.

 

Cieľom konferencie bolo poukázať na problémy, ktoré prináša legislatíva a prax pri kompenzácii dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, poukázať na dôležitosť zefektívnenia systému sociálnej pomoci, na zvýšenie adresnosti a využiteľnosti peňažných príspevkov na kompenzácie, aby ich dostávali a využívali tí, ktorí sú na ne naozaj odkázaní.

Účastníci diskutovali aj o  riešeniach, ktoré by mohli byť šancou pre kvalitnejší život osôb so zdravotným postihnutím. Na konferencii vystúpili aj zástupcovia organizácií osôb so zdravotným postihnutím Branislav Mamojka a Milan Měchura.

Čo povedal minister

Minister Ján Richter vo svojom príhovore uviedol, že ministerstvo plánuje prijať kroky k efektívnejšiemu systému peňažných príspevkov, aby sa tak dosiahla ich optimalizácia a adresnosť, ako aj čo najväčšia miera podpory začlenenia ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a zlepšenia ich situácie.

„V roku 2016 sme poskytli 166 789 fyzickým osobám viac ako 134 mil. eur na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Okrem toho takmer 55-tisíc osôb dostalo peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 92 364 482 eur,“ povedal.

Pripomenul tiež, že od začiatku tohto roka nadobudla účinnosť novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. V prospech fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím upravila táto právna norma aj podmienky poskytovania niektorých peňažných príspevkov na kompenzáciu.

„Napriek tomu, že ide po mnohých rokoch o najvýraznejšiu a najkomplexnejšiu pomoc pre desiatky tisíc opatrovateľov ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, plne si uvedomujeme, že stále nemožno hovoriť o ich sociálnom a ekonomickom komforte. Dôraz na zvyšovanie týchto podmienok a tým zlepšovanie ich kvality života musí stále pretrvávať. Preto plánujeme tzv. veľkú novelu zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia,“ povedal Richter.

Minister tiež dodal, že ambíciou ministerstva je postupne zvýšiť výšku opatrovateľského príspevku na úroveň čistej minimálnej mzdy.

Čo by bolo dobré zmeniť v zákonoch

Milan Měchura hovoril o  námetoch na legislatívne úpravy podmienok poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP.

Vyberáme z jeho príspevku.

 

Posudzovanie príjmu osoby s ŤZP na účely stanovenia nároku na výplatu peňažných príspevkov na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na osobnú asistenciu a na prepravu.

Uvítali by sme, ak by sa pri zisťovaní nároku na výplatu týchto príspevkov neprihliadalo k príjmu osoby s ŤZP. 

V decembri roku 1995 schválila Vláda Koncepciu transformácie sociálnej sféry, ktorou bola rozdelená do troch systémov: systém sociálneho poistenia, systém sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Koncepcia v systéme sociálnej podpory a sociálnej pomoci podmieňovala poskytnutie niektorých príspevkov a dávok výškou príjmu žiadateľa, po prekročení stanovenej hranice príjmu sa príspevok krátil, prípadne sa prestal vyplácať.

Typickým príkladom boli prídavky na dieťa, kde boli pôvodne stanovené dve hranice príjmu žiadateľa. Neskôr bola stanovená len jedna hranica, aby sa nakoniec upustilo od testovania príjmu a prídavok na deti sa vypláca všetkým žiadateľom. Jedným z dôvodov bolo určite i to, že testovanie príjmu bolo neekonomické.

Situácia sa tak zmenila. Testovanie príjmov zostalo len pre potreby kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a pre potreby dávok v hmotnej núdzi. Sme toho názoru, že pri posudzovaní nároku na príspevky kompenzujúce sociálne dôsledky ŤZP by sa malo postupovať odlišne oproti posudzovaniu nároku na dávky z dôvodu hmotnej núdze žiadateľa, kde zisťovanie príjmu je opodstatnené.

Malo by sa upustiť od sledovania príjmu v prípade opakovaných peňažných príspevkov  na kompenzáciu.   Problém straty nároku na výplatu PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov sa týka najmä osôb s ŤZP, ktoré sa posudzujú samostatne.  Pri súčasnej výške sumy ŽM sa im výplata týchto príspevkov zastavuje po dosiahnutí príjmu zhruba 600 eur.

Zastavením výplaty príspevkov sú postihnuté najmä tie osoby s ŤZP, ktoré napriek svojmu zdravotnému postihnutiu sú zárobkovo činné, snažia sa riešiť si svoju situáciu vlastnou aktivitou, pretože v prípade poberania invalidného dôchodku prichádzajú o tieto príspevky. PP na osobnú asistenciu sa postupne v závislosti od príjmu osoby s ŤZP kráti po dosiahnutí príjmu vo výške 4-násobku sumy ŽM, teda po dosiahnutí príjmu vo výške cca 800 eur. Mnohí z nich to vnímajú ako trest za svoju aktivitu.

Otázna je efektivita takejto úspory. Podľa údajov z roku 2015 napr. PP na kompenzáciu zvýšených výdavkov poberalo približne 167-tisíc osôb s ŤZP, čo znamená, že minimálne takýto počet osôb prechádza každoročným testovaním príjmu. MPSVaR by mohlo zvážiť, či by vyššie úspory nedosiahlo tým, ak by sa testoval príjem osôb s ŤZP len v prípade žiadosti o poskytnutie jednorazových peňažných príspevkov, napr. PP na kúpu pomôcky, kde by sa zisťoval príjem pri podaní žiadosti.

Ročne podľa údajov o počte vyplácaných jednorazových PP by sa to týkalo zhruba 6 000 osôb s ŤZP.

Výška PP na osobnú asistenciu

Svojou podstatou ide o odmenu za prácu, ktorú pre osobu s ŤZP vykonáva iná osoba. Výška príspevku by mala byť naviazaná na sumu minimálnej mzdy alebo na sumu priemernej mzdy v hospodárstve SR, nie na sumu životného minima.

Nízke ohodnotenie práce osobných asistentov zmenšuje okruh osôb, ktoré majú o vykonávanie tejto činnosti záujem. Aj študenti vysokých škôl, ktorí mali v minulosti záujem, už prejavujú svoj záujem len sporadicky lebo si nachádzajú možnosť brigády za 4 eura na hodinu. Suma 2,76 eura ich už neoslovuje.

Veková hranica 65 rokov pre priznanie PP na osobnú asistenciu a pre priznanie PP na kúpu osobného motorového vozidla.

Domnievame sa, že ide o nerovnaké zaobchádzanie z dôvodu veku, čo je v rozpore s antidiskriminačnou legislatívou a v konečnom dôsledku i s Ústavou SR. Vekovú hranicu žiadame opakovane zo zákona vypustiť.

Jednorazové peňažné príspevky

Pri určovaní výšky PP na kúpu pomôcky, osobného motorového vozidla, zdvíhacieho zariadenia a úpravu bytu v najvyššom cenovom pásme navrhujeme ponechať príspevok vo výške 50 % z ceny pomôcky (v prípade psa so špeciálnym výcvikom 80 % z jeho ceny) i pre osoby s ŤZP s vyšším príjmom, ako je v súčasnosti stanovená hranica 5-násobku sumy životného minima.

Pre samostatne posudzovanú osobu s ŤZP s príjmom nad 5–násobku sumy ŽM (nad 1 000 eur) je skutočne už problém našetriť si na pomôcku v cene napríklad 4 000 eur. Obzvlášť, ak je osoba s ŤZP odkázaná na osobnú asistenciu, ktorú si však musí vzhľadom na svoj príjem už uhrádzať z vlastných peňazí.

Peňažný príspevok na opatrovanie

Dlhodobo nesúhlasíme s rozdielnou výškou tohto príspevku v závislosti od toho, či opatrovateľ poberá alebo nepoberá v zákone uvedenú dôchodkovú dávku. Cieľom by mala byť rovnaká výška PP na opatrovanie bez ohľadu na to, či jeho poberateľ je alebo nie je v produktívnom veku.

Starobný a predčasný starobný dôchodok získal jeho poberateľ vlastným pričinením, nie je to štátna sociálna dávka, preto nevidíme dôvod, prečo by mal jeho poberateľ mať za opatrovanie nižší príspevok, ako ten, kto dôchodok nepoberá.

Uplatňovanie princípu prístupnosti a efektivita kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia

Na túto tému hovoril Branislav Mamojka. Vyberáme z jeho príspevku.

Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je rozhodujúci pre kompenzáciu prostredníctvom služieb, pomôcok a príspevkov na ich prevádzku a nákup. Jeho izolované pôsobenie však nie je dostatočné pre efektívnu kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

Znižovanie nárokov na kompenzáciu prináša univerzálne navrhovanie, primerané úpravy a ďalšie opatrenia zvyšujúce prístupnosť fyzického prostredia a informácií a uľahčujúce začleňovanie osôb so zdravotným postihnutím do všetkých oblastí života spoločnosti. Preto významnou úlohou štátu je aj uplatňovanie týchto princípov vo všetkých oblastiach legislatívy.

Vplyv iných faktorov ako sú sociálne služby a peňažné príspevky na efektívnosť kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia je možné demonštrovať na príkladoch z rôznych oblastí uplatňovania princípu prístupnosti.

 

Prístupnosť stavebného prostredia

Stavebný zákon a súvisiaca vyhláška 532/2002 sú už značne zastarané. Ešte vážnejším problémom je ich nedostatočná implementácia, nedostatočné odborné vybavenie stavebných úradov, absencia sankcií a certifikovaných odborníkov špecializujúcich sa na prístupnosť.

V roku 2015 bol z rokovania NR SR stiahnutý návrh nového stavebného zákona. Aj keď sme mali voči nemu výhrady, obsahoval niekoľko dobrých vecí. Už sa v ňom nehovorilo o stavbách určených pre osoby s obmedzenou mobilitou a orientáciou. Hovorilo sa o bezbariérovom používaní stavieb a stavebného územia vo vzťahu k stavbám určeným pre verejnosť.

Nepodarilo sa síce presadiť certifikovaných odborníkov na prístupnosť, ale od investorov malo byť požadované čestné vyhlásenie o zhode s predpismi o prístupnosti. Nič z toho sa nerealizovalo a vydanie nového zákona je plánované až na rok 2019.

Prístupnosť dopravy

Postupne sa zlepšuje prístupnosť v doprave, najmä železničnej. Je to zásluhou predovšetkým nariadení EÚ o právach cestujúcich v leteckej, železničnej, autobusovej a lodnej doprave. Je však pre nás záhadou, prečo nie je možné v našej legislatíve stanoviť termín, po ktorom bude zakázané nasadzovať do prevádzky nové vozidlá verejnej hromadnej dopravy nespĺňajúce kritériá prístupnosti.

To, či sú nové vozidlá nízkopodlažné a vybavené hlasovým informačným systémom pre zrakovo postihnutých a vizuálnym informačným systémom pre sluchovo postihnutých, je len na rozhodnutí ich obstarávateľa.

Prístupnosť informácií

Prístupnosť informácií, informačných systémov a IKT znižuje závislosť osôb so zdravotným postihnutím na pomoci iných osôb. Máme relatívne veľmi dobrý a pokrokový výnos MR SR č. 55/2014 o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy. Nevzťahuje sa však na privátny sektor, ako sú napríklad vysoké školy a banky.

Tiež nedostatočne pokrýva internetové aplikácie, ako je napríklad webová aplikácia na podanie daňového priznania.

Vysoké školy sú masívne podporované zo štátneho rozpočtu a štát nás núti používať bezhotovostný styk. Napriek tomu informačné systémy vysokých škôl, bez používania ktorých sa už prakticky nedá študovať, nemusia byť zo zákona prístupné. Podobne prístupnosť internet bankingu je len vecou dobrej vôle banky.

Za mimoriadny úspech považujeme schválenie smernice EU 2016/2102 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora. Smernica sa zameriava aj na služby poskytované prostredníctvom webových sídel. Preto veríme, že posunie prístupnosť webov na vyššiu úroveň a sprostredkovane zasiahne aj privátny sektor.

Európsky akt o prístupnosti a verejné obstarávanie

Pripravuje sa aj ďalšia dôležitá legislatíva EU. Je to najmä tzv. Európsky akt o prístupnosti, ktorý by mal zabezpečiť prístupnosť služieb a tovarov na jednotnom trhu EU ľuďom so zdravotným postihnutím.

Proces schvaľovania tejto smernice je veľmi náročný lebo priemyselná loby má množstvo zásadných výhrad, ktoré však my nepovažujeme za dostatočne odôvodnené a racionálne.

Je zaujímavé, že v USA a Kanade funguje to, proti čomu sa v Európe stavia priemyselná loby a aj niektoré vlády. Dôvodom je zrejme fakt, že v súlade s článkom 508 amerického rehabilitačného zákona nemôže s federálnymi inštitúciami obchodovať spoločnosť, ktorej web nie je prístupný a nemôže im dodávať tovary, ktoré nespĺňajú kritériá prístupnosti. Teda ide o komerčné opatrenie, ktoré núti obchodných partnerov verejných inštitúcií uplatňovať princíp prístupnosti.

Skúsenosti dokazujú, že dobrovoľnosť v oblasti prístupnosti je nedostatočná. Potrebné sú najmä povinné komerčné opatrenia, ktoré nepriamo povedú k automatickému uplatňovaniu princípu prístupnosti. Náš najnovší zákon o verejnom obstarávaní umožňuje do obstarávacích podmienok zapracovať kritériá prístupnosti, ale len dobrovoľne.

Možno prvým krokom týmto racionálnym smerom je zapracovanie princípu prístupnosti do ex-ante kondicionalít operačných programov aktuálneho programovacieho obdobia EŠIF, ktoré sa vzťahujú na všetkých realizátorov i prijímateľov výsledkov projektov, bez ohľadu, či sú z verejného alebo privátneho sektora. Zatiaľ je ešte skoro hodnotiť úspešnosť tohto opatrenia.

Organizátor konferencie pripravuje vydanie zborníka, kde nájdete plné znenie týchto i ďalších príspevkov.

(red)