Vychovávať dieťa  so zdravotným postihnutím nie je jednoduché. Rodičia očakávajú, že im škola pomôže. Čo sa môže stať, ak komunikácia medzi rodičmi a školou zlyhá,  sa dočítate v prípade, ktorý sa stal v Čechách.

Na českú verejnú ochrankyňu  práv sa v apríli  2013 obrátila so svojim podnetom pani Š. S. ("sťažovateľka"), ako  zákonná zástupkyňa svojho syna V. S.

Syn sťažovateľky je mimoriadne nadané dieťa s poruchou autistického spektra (tzv. "Aspergerov syndróm"). Dieťa má podľa správ psychológa nadpriemernú  inteligenciu (IQ 130), ale kvôli tomu, alebo práve preto, nezvláda bežnú komunikáciu s deťmi, ktorá by bola primeraná jeho a ich veku, zle sa začleňuje do detského kolektívu a má v dôsledku toho znížené sebavedomie.

27. októbra bolo doručené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý po prvý krát na Slovensku rozhodol o tom, že deti so zdravotným postihnutím majú právo na inkluzívne vzdelávanie a zaistenie primeraných úprav.

V rozsudku č.k. 7Sžo/83/2014 Najvyšší súd uviedol, že právo na inkluzívne vzdelávanie podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím má vyššiu právnu silu ako školský zákon a všetky školské orgány sú viazané Dohovorom. Tento rozsudok má význam pre tisíce detí so zdravotným postihnutím, ktoré nemajú možnosť byť vzdelávané v inkluzívnom prostredí a sú segregované v špeciálnych školách či triedach.

Presne 16 dní, 16 zastávok, 16 tisíc krokov – toto má za sebou expedícia Hľadá sa 16 tisíc, ktorá začala svoju púť 28. septembra. Expedičné auto s posádkou fyzioterapeutov , dobrovoľníkov, pacienta Aleša Zajíčka a propagátora cvičenia a pohybu ľudí so sklerózou multiplex Romana Kvapila dorazila 13. októbra do Prahy na Námestie mieru a expedíciu slávnostne ukončila.

„Stretli sme sa so stovkami ľudí a spolu sme nachodili každý deň priemerne 130 tisíc krokov, čo je odhadom asi 90 kilometrov v každom meste. S výdatnou podporou verejnosti sme miestnym pacientom so sklerózou multiplex ukázali, že sa pohybu vôbec nemusia báť,“ hovorí autor nápadu Roman Kvapil, ktorý s postihnutím žije už trinásty rok.

V živote každého človeka sú niekedy chvíle, kedy množstvo práce nekorešponduje s časovými možnosťami. Vtedy je na dennom poriadku stres a strach z nesplnených úloh, ktoré sa hromadia a pribúdajú ďalšie. Metóde využívania myšlienkových máp v sociálnych službách sa venuje jesenné číslo časopisu Sociálne služby. Odporúča metódu založenú na princípe „vláknitej“ práce mozgu - tvorbu myšlienkových máp. Mozog pri nej informácie spája do kombinácií a asociácií.

13. novembra ste mohli  stretnúť v uliciach ľudí s tričkami, na ktorých  bol nápis „SME FIALOVÍ. Spýtajte sa: PREČO?“.  Táto akcia bola súčasťou Svetového dňa boja proti rakovine pankreasu. Všetci, ktorí chceli podporiť pacientov s týmto závažným ochorením, sa v ten deň obliekli do fialovej farby.

Karcinóm pankreasu je choroba, ktorá má najnižšiu mieru prežívania zo všetkých onkologických ochorení. V súčasnosti je štvrtou najčastejšou príčinou smrti na onkologické ochorenia. Ak sa neprijmú potrebné opatrenia, predpokladá sa, že sa v roku 2030 stane druhou najčastejšou príčinou smrti na onkologické ochorenia. Situácia je veľmi vážna. Len 15 percent všetkých prípadov je operabilných. Hlavnou príčinou neúspešnej liečby pacientov je neskorá diagnóza.

Slovensko je vo výskyte rakoviny pankreasu druhé na svete. Ide o málo poznané  ochorenie,  ktoré sa ťažko diagnostikuje i lieči. Príznaky nie sú špecifické a preto môžu byť mylne interpretované. Pokiaľ sa u vás prejavia dva a viac z týchto symptómov, navštívte svojho lekára. Tieto symptómy môžu indikovať karcinóm pankreasu.

Strana 1 z 2